Interview Ministra zahraničných vecí Ruska Sergeja Lavrova s tlačovou agentúrou "Reuters"
23.12.2011Otázka: Aké sú súčasné priority ruskej zahraničnej politiky a akými budú v najbližšej budúcnosti?
Odpoveď: Priority zahraničnej politiky Ruskej federácie v súčasnej fáze sú uvedené v Koncepcii zahraničnej politiky Ruskej federácie, ktorú schválil prezident D.A.Medvedev v roku 2008.
Základnými princípmi našej zahraničnej politiky sú pragmatizmus, otvorenosť, mnoho vektorové smerovanie, dôslednosť bez upadania do konfrontácie, presadzovanie jasných národných záujmov. Sú nielenže vyžadované, ale fakticky sa stávajú všeobecne platnými v medzinárodných vzťahoch.
Náš náhľad na súčasnú etapu svetového vývoja, na miesto a úlohu ktorú má Rusko, zhustene spočíva v uznaní zvrchovanosti rozhodujúcich princípov a noriem medzinárodného práva vo vzájomných vzťahoch medzi štátmi, v nutnosti vytvárania nového, spravodlivejšieho a demokratickejšieho svetového usporiadania. V súčasnej dobe nie je nutné preukazovať nespochybniteľné – pred našimi očami sa formuje polycentrický medzinárodný systém, fungovanie ktorého sa musí zakladať na spolupráci rozhodujúcich štátov a integračných zoskupení súčasného svetového usporiadania.
Naša krajina presadzuje nezávislú a predvídateľnú politiku bez zastierania existujúcich rozdielnych názorov, avšak bez ich zveličovania. Chápeme, že nie každému sa zapáči silné, sebavedomé Rusko. Ale pre nás je nezávislosť zahraničnej politiky kľúčovým problémom. Sme otvorení k rozvoju plnohodnotnej a priateľskej spolupráce so všetkými krajinami do tej miery ako sú pripravení k tomuto kroku naši partneri, samozrejme, na základe rovnoprávnosti, vzájomnej úcty a vzájomného prospechu. Sme pripravení na spoločnú prácu v prospech posilnenia globálnej stability a udržateľného rozvoja, na riešenie konfliktných situácií, budovanie produktívneho medzinárodného partnerstva. Absolútnymi prioritami pre nás zostáva ochrana života a dôstojnosti občanov Ruska, podpora ruských obchodných a ekonomických záujmov v zahraničí.
Budeme aj naďalej aktívne usilovať o posilnenie kolektívnych konaní v medzinárodných záležitostiach opierajúc sa o ústrednú úlohu OSN a jej Bezpečnostnej rady, o prehĺbenie multilaterálnej spolupráce, vrátane v rámci "Skupiny dvadsiatich," BRICS, SCO. Máme v úmysle podporovať pozitívne, zjednocujúce programy, pôsobiace v rôznych smeroch. Medzi nimi - kvalitné zintenzívnenie integrácie s našimi susedmi v Eurázii. Toto, ako aj integračné procesy v ďalších regiónoch, by mali zabezpečiť udržateľnú stabilitu vyvíjajúceho sa pred našimi očami sveta. Sme presvedčení, že zásadným úlohou dneška je formovanie priestoru mieru a stability, založeného na univerzálnych princípoch rovnoprávnej a nedeliteľnej bezpečnosti, vzájomnej dôvery, transparentnosti a predvídateľnosti. To sa vzťahuje na Euro - atlantickú oblasť, Ázijsko-pacifickú oblasť a ďalšie časti sveta.
A nakoniec. Je zrejmé, že v súčasnom svete štatút Ruska, ako každého iného štátu, bude závisieť od schopnosti zaistiť postupujúci a dynamický vnútorný vývoj, zrealizovať komplexnú modernizáciu, zahŕňajúcu všetky aspekty spoločnosti. Preto najdôležitejšou úlohou ruskej zahraničnej politiky bolo a naďalej zostáva zabezpečenie najpriaznivejšieho vonkajšieho prostredia pre prosperitu krajiny, dosiahnutie reálnych a zrozumiteľných pre občanov výsledkov.
Otázka: Ako Rusko vidí perspektívy užšej spolupráce s USA a EÚ v nasledujúcich rokoch vzhľadom na posledné dosiahnuté pokroky v niektorých otázkach, ako aj pri pretrvávajúcich protirečeniach?
Odpoveď. Formovanie konštruktívnych vzťahov s USA na základe vzájomného rešpektu a s ohľadom na obojstranné záujmy vždy bolo jedným z kľúčových smerov ruskej zahraničnej politiky.
V posledných rokoch sa podarilo mnohé urobiť pre posilnenie bilaterálnej spolupráce. Povaha Rusko-amerického dialógu je viac dôverná a pragmatická. Boli dosiahnuté významné praktické výsledky, medzi nimi aj nadobudnutie platnosti zmluvy START a Dohody o spolupráci v oblasti mierového využitia jadrovej energie, vytvorenie dvojstrannej prezidentskej komisie, pristúpenie Ruska k Svetovej obchodnej organizácii.
Využijúc pozitívne rezervy môžeme pracovať na zosilňovaní spolupráce. Čaká nás rozsiahly program predpokladajúci prehĺbenie súčinnosti v inovačnej sfére, vytvorenie priaznivého prostredia pre humanitárne, vzdelávacie, vedecké a kultúrne výmeny. Predpokladáme, že pristúpenie Ruska k WTO prispeje k posilneniu Americko-ruských obchodných kontaktov a kvalitatívnej zmene celého spektra našich ekonomických vzťahov. Samozrejme, že úplné dosiahnutie tohto cieľa je možné len pri odstránení existujúcich doteraz umelých prekážok, ako je, napríklad, Jackson-Vaníck Amendment na americkej strane.
Samozrejme, čaká nás neľahké hľadanie prijateľných riešení citlivých otázok, najmä pokiaľ ide o protiraketovú obranu. Presun ku konštruktívnemu dialógu sa doteraz nepodaril, a budovanie protiraketového systému NATO podľa amerického scenáru je v plnom prúde bez ohľadu na naše oprávnené obavy. V tejto situácii sa o to viac vyžaduje právne uplatnenie záruk toho, že prostriedky protiraketovej obrany nasadené v Európe, nebudú nacielené proti ruským strategickým jadrovým silám. Rusko je pripravené na konštruktívne diskusie o všetkých, aj najpálčivejších otázkach, samozrejme s tým, že naše národné záujmy budú plne rešpektované. Dúfame, že aj naši americkí partneri preukážu rozumný a zodpovedný prístup.
Pokiaľ ide o vzťahy Ruska s EÚ – snažíme sa presadiť v najväčšmi možnej miere, riešiť širokú škálu problémov, posunúť strategické partnerstvo na kvalitatívne novú hladinu.
Dosiahlo sa už veľa. EÚ sa stala spoľahlivým a najväčším obchodným a hospodárskym partnerom Ruska, hlavným exportným trhom pre ruské energetické zdroje, dôležitým zdrojom technológii a investícii. Aktívne spolupracujeme v bilaterálnych rámcoch, ako aj v rámci "Skupina dvadsiatich" v otázkach stabilizácie svetového finančného a ekonomického systému.
Pristúpenie Ruska k WTO poskytuje ďalšie možnosti pre naše podnikanie v Európe, a zároveň uľahčí prístup hospodárskych subjektov z krajín EÚ nielen na ruský trh, ale aj na trhy v Bielorusku a Kazachstane – krajín Colnej únie.
V rovnakom svetle vidíme spoločnú iniciatívu EÚ - Rusko "Partnerstvo pre modernizáciu", ktorej účelom je posilniť inovačné zložky našich ekonomík a upevniť ich postavenie v dnešnom super konkurenčnom svete. Je dôležité snažiť sa o integráciu vedeckých, technických a ekonomických potenciálov oboch zúčastnených strán.
Rýchlym tempom sa rozvíja naša zahraničnopolitická spolupráca. Dnes už Rusko a EÚ spolupracujú pri riešení regionálnych konfliktov a kríz, spoločne bojujú proti pirátstvu pri pobreží Afrického Rohu, prekonávajú následky katastrof, nadväzujú sa kontakty vo vojensko-technickej oblasti. A to nie je všetko. Máme záujem na vytvorenie nepretržite fungujúcich mechanizmov operatívneho reagovania, čo by umožnilo súčasné sledovanie a neutralizovanie krízových situácií, prijímanie súhlasných spoločných rozhodnutí a ich uskutočňovanie.
Najpálčivejšou otázkou pre našich občanov je zrušenie vízovej povinnosti pre krátkodobé cesty do krajín EÚ. Na summite Rusko – EÚ v Bruseli v dňoch 14 -15 decembra bola rozsvietená zelená pre zoznam spoločných krokov, implementácia ktorých umožní pristúpiť k vypracovaniu dohody o bezvízovom styku. Spoločne budeme musieť vyriešiť značné množstvo technických problémov, vrátane tých, ktoré súvisia so zabezpečením nepreniknuteľnosť hraníc pre organizovaný zločin, obchodovanie s ľuďmi a drogami. Rusko je pripravené na voľný pohyb občanov našich krajín. Dúfame, že aj EÚ prejaví konštruktívny prístup, ktorý zodpovedá duchu nášho strategického partnerstva.
Ako ste si správne všimli, vo vzťahoch Rusko - EÚ pretrvávajú aj určité rozpory. Nechceme ich zveličovať - pretože nikto nemôže na sto percent súhlasiť so všetkými záujmami všetkých partnerov. Iná vec je, že rozdiely v niektorých prípadoch sú spôsobené pokusmi prenášať zmeny v legislatíve EÚ na tretie krajiny, vrátane Ruska. Negatívny príklad - jednostranné rozhodnutie EÚ zahrnúť civilnú leteckú dopravu do európskeho systému obchodovania s kvótami emisných skleníkových plynov, rovnako ako neslávne známy "tretí energetický balíček" EÚ, pokusy o agresívnu a retrospektívnu implementáciu ktorého majú priamy dopad na záujmy ruských spoločností. Mimochodom, v energetickej oblasti máme snáď najväčšiu vzájomnú previazanosť s EÚ, a to nie je prekážkou, ale naopak - katalyzátorom pre našu spoluprácu. Myslím si, že všetky problematické body môžu byť pri dobrej vôli vyriešene partnersky s prihliadnutím na oprávnené záujmy strán, a to bez zbytočného ich spolitizovania.
Potenciál pre zblíženie medzi Ruskom a EÚ ešte nie je vyčerpaný. Našim cieľom je - dosiahnuť skutočné strategické partnerstvo na základe vytvorenia štyroch plnohodnotných spoločných priestorov. Sme presvedčení, že treba urobiť všetko možné, aby sa spolupráca EÚ a Ruska dostala na nové pozície, rozvíjať vzájomne výhodný a rovnoprávny dialóg v záujme budúcich generácií.
Otázka: Ako Rusko hodnotí zmeny, ku ktorým došlo teraz na Blízkom východe a v severnej Afrike, a akú úlohu si vyhradzuje Moskva v týchto regiónoch?
Odpoveď: Za posledný rok sme pozorne sledovali priebeh dramatických udalostí v regióne Stredného východu a severnej Afriky. Situácia ešte nie je ukončená a tak to sotva dáva zmysel, aby sme ich definitívne zhodnotili. Skôr môžeme hovoriť o prejavujúcich sa tendenciách.
Od samého začiatku sme podporovali snahy národov regiónov na lepší život, na uskutočnenie demokratických reforiem a dosiahnutie prosperity. Avšak sotva sa dá tvrdiť, že sa podarilo prekonať politické, sociálne, ekonomické a iné dôvody, ktoré vyvolali revolúcie v arabskom svete. Naopak, v zasiahnutých revolúciami krajinách je viditeľný pokles ekonomického rastu so sprievodným vyhrotením sociálnych protikladov. Zložitý je aj vývoj politickej situácie. V takom prostredí sa posilňuje postavenie islamských strán čomu nasvedčujú voľby v niektorých krajinách Severnej Afriky.
Existujú vážne obavy z možného vzniku v regióne nových zón nestability, ktoré by sa mohli stať potenciálnym zdrojom problémov pre medzinárodnú stabilitu a bezpečnosť - takých ako je šírenie terorizmu, pašovanie zbraní, obchod s drogami, ilegálna migrácia.
Najväčšie obavy vzbudzujú snahy vniesť do regionálnych konfrontácií náboženské faktory. Dosť časté sú útoky na kresťanov a ich kostoly. A ak by vznikla priama konfrontácia medzi sunnitmi a šiitmi (a takáto hrozba je celkom reálna) malo by to katastrofálne následky.
Prítomnosť Ruska v tomto regióne je tradične zameraná nie na vyvolanie konfrontácie, ale na podporu stabilizačných procesov. Máme v úmysle aj naďalej aktívne obhajovať naše zásadne postoje k situácii v regióne. Opakovane sme zdôrazňovali nutnosť riešenia oprávnených túžob národov Blízkeho východu a severnej Afriky mierovou cestou, a to prostredníctvom širokého národného dialógu bez vonkajšieho zásahu. Tento prístup plne zodpovedá normám medzinárodného práva.
Od samého začiatku premien v regióne jednou z hlavných požiadaviek medzinárodného spoločenstva, vrátane Ruska, bolo dodržiavanie ľudských práv a ukončenie násilia. V tejto veci nemôže byť dvojaký meter vo vzťahu k zúčastneným stranám konfliktu. Napríklad, my neustále naliehame na sýrske úrady, aby okamžite zastavili násilie proti pokojným demonštrantom. Navyše sme poskytli Bezpečnostnej rade OSN návrh rezolúcie ktorá odsudzuje použitie sily v Sýrii, ale zároveň - na oboch stranách, aby sa aj pôsobiace tam extrémistické skupiny prestali uchyľovať k taktike stálych ozbrojených provokácií, pri ktorých tiež zomierajú civilisti.
V opačnom prípade, ak prehliadneme túto časť pravdy, situácia sa môže vyvinúť smerom, ktorý sme videli v Líbyi. V tejto krajine západne štáty použili heslo ochrany civilistov na zvrhnutie režimu Muammara Kaddáfího, čím hrubo zneužili mandát rezolúcie 1973 a postavili sa na jednu stranu v občianskej vojne v ktorej zahynuli tisíce Líbyjčanov. Rozhodne nesúhlasíme s výzvami niektorých našich partnerov na využitie "líbyjského precedensu" pri riešení iných konfliktov. Ak aj používať akýkoľvek model, bude to určite skúsenosť z riešenia vnútropolitickej krízy v Jemene, kde všetci zahraniční hráči konali so všetkými stranami veľmi trpezlivo, bez ultimatívnych požiadaviek, povzbudzujúc ich ku kompromisu. A tak podobne by musíme konať aj v prípade Sýrie.
Sme pripravení posilňovať naše tradične priateľské vzťahy so všetkými krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky. Vychádzajúc zo skúsenosti, že ich rozvoj je v našom spoločnom záujme.
