RUSKO-SLOVENSKÁ OBCHODNÁ A HOSPODÁRSKÁ SPOLUPRÁCA

stiahnuť

Slovenská republika - krajina s výrazným ekonomickým potenciálom a vybudovanou tranzitnou infraštruktúrou, dôležitý veľkoodberateľ ruských surovín sa zaraďuje medzi významných európskych obchodných a hospodárskych partnerov Ruska. Svojim podielom na obchode Slovenska zastáva Rusko tretie miesto po Nemecku a Česku. Slovensko je medzi 20. hlavnými kontrahentmi Ruska.

Po značnom poklese ekonomickej aktivity v podmienkach negatívneho dopadu svetovej finančnej krízy má od roku 2010 objem vzájomného Rusko – slovenského obchodu  rastúcu tendenciu smerom k výške predkrízového obdobia.

V období január - september 2011 sa pozorovalo ďalšie oživenie obchodu a hospodárskej spolupráce medzi našimi krajinami a následný rast vzájomného obratu tovaru. Podľa ruských štatistických údajov vzájomný obrat v tomto období bol o 41,1% vyšší v porovnaní s rokom 2010 a jeho objem dosiahol 7,2 miliardy USD, z toho ruský export vzrástol o 53,7% na 5,15 miliardy USD a import o 17,2% na 2,1 miliardy USD.

V objeme slovenského importu do Ruska prevládajú stroje a zariadenia – 83,0 %, kovy a kovové výrobky – 3,1%, výrobky chemického priemyslu – 5,8%, výrobky z celulózy a papiera – 1,8%, textilné výrobky a obuv – 2,6%, iné tovary – 3,0%.

Spolupráca v plynárenskej oblasti

Zemný plyn do Slovenskej republiky sa dodáva z Ruska od roku 1967. Až do konca roka 2008 sa dodávka a tranzitná preprava zemného plynu cez územie Slovenskej republiky vykonávala na základe dlhodobého kontraktu uzatvoreného dňa 29. apríla 1977 medzi spoločnosťami Gazprom export s.r.o. (ООО «Газпром экспорт») a SPP, a.s. (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.). Obdobie platnosti kontraktov bolo od mája 1997 po december 2008.

Na základe rokovaní bola dňa 11. novembra 2008 podpísaná nová zmluva s platnosťou 20. rokov o dodávkach na Slovensko zemného plynu v objeme až 6,5 miliárd kubických metrov ročne, počínajúc od 01.1.2009, čo v plnom rozsahu vyhovuje požiadavkám SPP, a.s. na zabezpečenie plynulého zásobovania slovenského trhu s plynom. Súčasne bol predĺžený kontrakt o tranzitných dodávkach zemného plynu cez územie Slovenskej republiky do výstupného bodu Baumgarten (Rakúsko) až do roku 2028, a do Lanžhotu (smer Česká republika) - až do roku 2011, s opciou predĺženia do roku 2013.

Tranzitné dodávky zemného plynu sa v roku 2010 prepravovali cez územie Slovenskej republiky na základe kontraktu uzatvoreného medzi spoločnosťami Gazprom export, s.r.o. a SPP, a.s. dňa 8. novembra 2008 (platnosť kontraktu do roku 2028). Predpokladaný objem ruského plynu prepraveného cez územie Slovenska za celé obdobie platnosti kontraktu na prepravu presiahne 700 miliárd kubických metrov.

Objem ruského plynu prepraveného cez územie Slovenska za celé obdobie platnosti predchádzajúceho kontraktu na prepravu (máj 1997 až december 2008) presiahol 400 miliárd kubických metrov.

 

Spolupráca v ropnom sektore

Dodávky ruskej ropy na územie Slovenskej republiky po ropovode „Družba“ sa uskutočňujú na základe Medzivládnej zmluvy o spolupráci v oblasti dlhodobých dodávok ropy z Ruskej federácie do Slovenskej republiky, ktorá bola podpísaná 14. januára 1999. Zmluva predvída dodávky ropy v objeme až  6 miliónov ton ročne v období od 1. januára 2000 do 31. decembra 2014. Podľa ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky denná potreba ropy pre štát dosahuje 17 tisíc ton.

Tranzitné dodávky ropy z Ruskej federácie do tretích krajín sa cez územie Slovenskej republiky uskutočňujú na základe medzivládneho Protokolu uzatvoreného 7. februára 2000.

Z ruskej strany prepravu ropy systémom diaľkových ropovodov do Slovenskej republiky a tranzit cez územie SR do Českej republiky s odovzdaním ropy do výstupného bodu Budkovce (Slovensko) zabezpečuje akciová spoločnosť AK Transnefť,s.r.o. (ОАО „АК“ „Транснефть“). Na slovenskej strane je príjemcom a spracovávateľom ruskej ropy rafinéria Slovnaft, a.s. Faktický tranzit cez územie Slovenskej republiky dosahoval (tisíc ton): v roku 2005  - 5092; v roku 2006 – 5169; v roku 2007 – 4605; v roku 2008 - 4825,2; v roku 2009 - 4964,0.

V roku 2010 z ruskej strany do Slovenskej republiky systémom diaľkových ropovodov spoločnosti AK Transnefť, s.r.o. bolo na Slovensko dodaných 5,2 milióna ton ropy a tranzit do Českej republiky predstavoval 4,62 milióna ton.

Spolupráca v oblasti atómovej energetiky

Dodávky ruského jadrového paliva pre slovenské atómové elektrárne Jaslovské Bohunice a Mochovce sa realizujú v rámci dlhodobých kontraktov, ktoré boli uzatvorené medzi TVEL,o.a.s. (ОАО «ТВЭЛ») a Slovenské elektrárne, a.s. V minulom roku bolo dodané  jadrové palivo v hodnote 35,4 milióna USD.

 

V rámci podpísaných kontraktov sa ruské organizácie zúčastňujú na dostavbe slovenskej atómovej elektrárne v Mochovciach, ako aj na výberových konaniach na vyradenie a likvidáciu slovenských jadrových blokov. Bol podpísaný kontrakt na spracovanie slovenského kovového rádioaktívneho odpadu v Rusku a o následnom návrate produktov spracovania na Slovensko. Rokuje sa o možnosti vytvoriť spoločný rusko-slovenský podnik, ktorý by vyrábal jadrové palivo priamo na Slovensku a dodával ho do iných štátov Európy.

Slovensko sleduje aktívnu pozíciu v otázkach mnohostrannej hospodárskej spolupráce. Je členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). 30. novembra roku 2007 sa Slovensko stalo 27. členom Medzinárodnej agentúry pre energetiku (MAE), ktorá je zaradená do systému OECD.

Slovenská republika sa zameriava na hlbšiu integráciu do Európskej únie, popritom rozširuje a zintenzívňuje vzťahy s Ruskom, Ukrajinou a Čínou, a zároveň upevňuje ekonomickú zložku zahraničnej politiky.

V súčasnosti na Slovensku neplatia žiadne colné a technické obmedzenia pre ruské tovary a služby z dôvodu ich nezhody s požiadavkami bezpečnosti EU, pretože hlavnou zložkou ruského dovozu do SR sú ropa, zemný plyn, uhlie, kaučuk. Tieto tovary nepodliehajú  bezpečnostným opatreniam.

V prípade záujmu o export z RF do SR iných komodít treba mať na zreteli, že v krajinách EÚ sú stanovené pomerne prísne sanitárne a hygienické požiadavky na  dovážané poľnohospodárske výrobky, lieky, určité chemické výrobky. Napríklad, pri  dovoze zeleniny, ovocia, výsadby sa vyžaduje fytologický hygienický certifikát. Niektoré skupiny potravín sa musia na colnici podrobiť sanitárnemu upraveniu. Dovoz zeleniny a ovocia tretej kvality je povolený len z členských krajín EU.

Vo vzťahu ku krajinám, ktoré nie sú členmi EU, obchodná politika Slovenskej republiky sleduje pravidlá GATT/WTO ako aj na zmluvné základy EU. Princípy liberalizácie sa zlaďujú so systémom štátnej kontroly. V časti, ktorá sa vzťahuje na regulovanie exportných a importných úkonov, môžeme vyčleniť licenčný a kvótový systém, ktoré zodpovedajú všeobecne platným medzinárodným normám.

Za účelom zachovania a rozširovania dodávok, zabránenia vzniku situácií ktoré by mohli obmedziť vstup ruských tovarov, služieb a investícii na Slovenský trh, sa Obchodné zastupiteľstvo v súčinnosti s Veľvyslanectvom Ruskej federácie na Slovensku  systematicky venuje spolupráci so slovenskými podnikateľskými subjektmi a zástupcami rôznych ministerstiev a rezortov. Poskytuje podporu ruským podnikom a organizáciám v otázkach právneho usporiadania obchodnej a ekonomickej činnosti na Slovensku, pri kontrole právneho a finančného postavenia potenciálnych slovenských partnerov, pri uskutočňovaní marketingového prieskumu a prehľadu komoditných trhov, ako aj napomáha colným orgánom SR pri kontrole správnosti vybavenia a pravosti certifikačných dokladov priemyselných výrobkov, dovážaných do SR. Obchodné zastupiteľstvo bolo taktiež nápomocné pri licencovaní a certifikovaní tovarov, vybavovaní colných dokladov a účasti na výberových konaniach v Slovenskej republike.