RUSKO-SLOVENSKÁ KULTÚRNA A HUMANITNÁ SPOLUPRÁCA, ŠTÚDIUM RUŠTINY NA SLOVENSKU
Závažnou súčasťou rusko-slovenských bilaterálnych vzťahov je spolupráca v kultúrnej a humanitnej oblasti. Uskutočňuje sa tak na úrovni medzištátnych vzťahov a medzirezortných dohôd, ako aj priamych kontaktov. V rámci svojej právomocí veľvyslanectvo tieto procesy aktívne podporuje.
Ruské umelecké kolektívy sa zúčastňujú mnohých kultúrnych podujatí na Slovensku, napríklad Bratislavských hudobných slávností, medzinárodného festivalu Divadelná Nitra, medzinárodného festivalu zborového spevu Slovenský kantát, medzinárodnej súťaže vokalistov Shneidera-Trnavského, medzinárodného akademického festivalu folklórnych súborov Akademická Nitra, medzinárodného mládežníckeho hudobného festivalu v Bratislave. Rozvíja sa spolupráca medzi filmármi obidvoch krajín. Rusko je tradične zastúpené na medzinárodnom festivale Art film Fest v Trenčianskych Tepliciach, na medzinárodnom bratislavskom filmovom festivale a medzinárodnom festivale Cinematik v Piešťanoch. Ruské filmy patria spravidla do hlavného súťažného programu a majú veľký divácky úspech. Roku 2009 na najväčšom slovenskom filmovom festivale Art film Fest získala rusko-kazašská snímka Baksy cenu za najlepší ženský herecký výkon, v roku 2010 ruská snímka Ako som prežil toto leto od známeho mladého režiséra A.Popogrebského získal hlavnú cenu festivalu Modrý anjel za najlepší film а v roku 2011 túto cenu udelili ruskej snímke Strnádky v réžii A.Fedorčenka. Mnohí známi ruskí herci sa zúčastňujú na nakrúcaní slovenských filmov ako hlavní predstavitelia. Roku 2010 bola slovenskej filmovej verejnosti predstavená snímka Lietajúci Cyprián, v ktorej jednu z hlavných úloh stvárnil ruský herec A.Domogarov. Slovenskí filmoví producenti prejavujú záujem o spoluprácu s ruskými partnermi. Závažnou udalosťou v kultúrnom živote Slovenska sa stali Dni ruského filmu v SR, v rámci ktorých uvideli slovenskí diváci snímky K.Šachnazarova, A.Proškina, S Proskurina, K.Serebrennikova a M.Kalatozišviliho.
Oživila sa spolupráca v oblasti muzeálnej a výstavnej činnosti. Vďaka aktívnej spolupráci medzi ministerstvami kultúry obidvoch krajín a priamym kontaktom medzi štátnymi galériami mali slovenskí návštevníci možnosť uvidieť v Slovenskej národnej galérii v Bratislave unikátnu výstavu Ruská ikona 15.-20.storočia, výstavu ruskej avantgardy Nonkonformisti — druhá ruská avantgarda a výstavu Dejiny fotografie 1840-1950 z fondov Ruského štátneho archívu literatúry a umenia. Veľmi úspešná je spolupráca medzi zväzmi výtvarníkov Ruska a Slovenska. Vďaka týmto kontaktom bola usporiadaná výstava súčasných ruských ikon a tiež výstava moderného umenia Chaos-kozmos. Obidve podujatia mali dobrú odozvu umeleckej verejnosti.
Každým rokom sa zvyšuje počet ruských kolektívov, ktorí prichádzajú na Slovensku prostredníctvom súkromných producentov. Medzi najvýznamnejšie akcie patria vystúpenia ruského armádneho súboru Alexandrovovcov a speváckeho a tanečného súboru Ministerstva vnútra RF, koncert najslávnejšieho baritónu D.Chvorostovského v rámci festivala Viva musica . Veľký úspech mali pohostinské vystúpenia Moskovského ľadového cirkusu, Ľadové šou E.Pľuščenka a šou Hviezdny ľad A.Jagudina za účasti ďalších ruských krásokorčuliarov I.Sluckej, T.Navky, R.Kostomarova, T.Totmianinovej a M.Marinina.
Zaktivizovali sa kontakty v oblasti školstva. V posledných rokoch sa zaplňujú všetky kvóty v rámci Dohody medzi ruským ministerstvom školstva a vedy Ruskej federácie a ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o spolupráci v oblasti školstva a priamej spolupráci medzi vysokými školami. Sú stále žiadané a slovenskou stranou realizované aj dve každoročné štipendiá univerzity MGIMO.
V posledných rokoch výrazne vzrástol záujem o štúdium ruštiny či už zo strany mládeže alebo slovenských podnikateľov. Podľa štatistických údajov v súčasnosti ruštinu na rôznej úrovni ovláda asi štvrtina obyvateľov Slovenska. Vo výučbe cudzích jazykov patrí ruštine tretie miesto — po angličtine a nemčine. Na základných a stredných školách sa stále viac žiakov a študentov hlási na štúdium ruštiny. Zatiaľ čo v školskom roku 2008/2009 to bolo 36 tisíc školákov, v roku 2009/2010 je to viac ako 44 tisíc. V školskom roku 2009/2010 sa počet škôl, na ktorých sa vyučuje ruština, zvýšil z 790 na 850.
Ako hlavný odbor sa ruština vyučuje na piatich slovenských vysokých školách: na univerzite Komenského v Bratislave, Univerzite M.Bela v Banskej Bystrici, na Univerzite K.Filozofa v Nitre, na univerzite sv.Cyrila a Metóda v Trnave a na Prešovskej univerzite. Na týchto školách študuje ruštinu 690 poslucháčov, čo je o 240 ľudí viac, ako pred rokom. Štúdium ruštiny ako druhého povinného alebo tretieho cudzieho jazyka ponúka Ekonomická univerzita v Bratislave (vrátane výuky niektorých predmetov v ruštine), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, univerzita A.Dubčeka v Trenčíne, Slovenská technická univerzita v Bratislave a Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave. Na Slovensku pôsobia štyri gymnáziá s intenzívnou výučbou ruštiny: bratislavské gymnázium Alberta Einsteina, súkromné slovanské gymnázia v Bratislave a Košiciach a gymnázium v Snine.
Úspešne sa realizuje projekt sociálnych štipendií vlády SR, ktorý predpokladá vyslanie 16 slovenských stredoškolákov na ročné štúdium ruštiny na ruské stredné školy. Ruská strana pri tom poskytuje bezplatné štúdium, ostatné výdavky hradí slovenská strana.
Kladné ohlasy slovenských učiteľov a študentov si získal zavedený vlani za podpory veľvyslanectva postup získavania certifikátu znalosti ruštiny Štátnej Puškinovej vysokej školy ruského jazyka, ktorý je rovnocenný s maturitnou skúškou z ruštiny na slovenskej škole. Taký certifikát vydáva Ruské centrum vedy a kultúry v Bratislave a dve bratislavské gymnáziá s intenzívnym štúdiom ruštiny.
Značné úspechy v popularizácii ruštiny dosiahlo Ruské centrum, zriadené na základe Paneurópskej vysokej školy (bývalej Bratislavskej vysokej školy práva). Centrum organizuje semináre pre slovenských učiteľov ruštiny zo stredných škôl a gymnázií v Košiciach, Žiline, Bratislave, Zvolene a Považskej Bystrici, na ktorých sa učiteľom poskytujú nové učebné pomôcky a učebnice ruštiny. Bohatá knižnica centra, ktorá má viac ako tisíc knižničných zväzkov a veľký výber multimediálnych prostriedkov, sa teší obľube krajanov a mladých ľudí študujúcich ruštinu.
Závažná úloha patrí v popularizácii ruštiny Asociácii rusistov Slovenska, združujúcej približne 200 učiteľov a je jednou z najvplyvnejších spoločenských organizácií, ktorá sa profesionálne zaoberá šírením ruštiny, organizuje medzinárodné konferencie rusistov a ich cesty do Ruska, olympiády a súťaže v znalosti ruštiny.
Šíreníu ruštiny v SR sa venuje aj Ruské centrum vedy a kultúry v Bratislave. Na jeho pôde sa organizujú metodické semináre pre stredoškolských učiteľov ruštiny, pôsobí škola pre detí krajanov a detí zo zmiešaných manželstiev, kurzy ruštiny s rôznou úrovňou znalosti jazyka, ktorých absolventi získavajú certifikát centra.
Štúdiu ruštiny pomáha i Zväz Rusov na Slovensku — spoločenská organizácia, ktorá združuje regionálne spolky našich krajanov. Zväz vydáva v ruštine časopis Vmeste. Regionálne organizácie Zväzu poriadajú súťaže a kvízy z ruštiny, festivaly ruských a sovietskych filmov, poskytujú podporu školám s intenzívnou výučbou ruštiny. V Banskej Bystrici vďaka úsiliu krajanov aktívne pôsobí Centrum voľného času, zamerané na štúdium ruštiny, dejín a kultúry Ruska. V Nitre krajanský spolok zorganizoval kurzy ruštiny pre deti. Niekoľko krajanských spolkov zabezpečuje štúdium ruštiny v období letných prázdnin v detských táboroch v Banskobystrickom a Košickom kraji. Pobytové programy sa pripravujú tak, aby sa deťom vštepil záujem o ruštinu, Rusko a jeho tradície, aby sa ukázalo príbuzenstvo ruskej a slovenskej kultúry.
Záujem slovenskej verejnosti o ruštinu podporujú preklady ruskej klasickej a súčasnej literatúry. V posledných rokoch boli do slovenčiny preložené diela L.Ulickej, V.Sorokina, L.Šestova, D.Gluchovského, J.Poľakova. Znovu sa vydali diela ruských klasikov — A.Puškina, I.Turgeneva, A.Kuprina, J.Zamiatina. Tradičným sa stal medzinárodný knižný veľtrh Biblioteka za účasti ruských vydavateľstiev.
