POSOBNOSŤ VEĽVYSLANECTVA NA ZACHOVANIE PAMIATKY VOJNOVÝCH OBETÍ

Na území Slovenska je asi 160 veľkých vojnových pohrebísk, kde sú uložené pozostatky sovietskych vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Slovenska od fašizmu počas druhej svetovej vojny. Na vojenských cintorínoch, v hromadných hroboch a jednotlivých hrobových miestach je pochovaných viac ako 60 000 padlých sovietskych vojakov. Najväčší počet vojnových hrobov je vo Zvolene, kde je pochovaných 17 tisíc padlých, vo Svidníku — 9 tisíc, v Michalovciach — 9 tisíc a v Bratislave — 7 tisíc.

Pamiatku našich krajanov pripomína asi 300 pomníkov, pamätných tabúl a pietnych symbolov.

V januári 1993 vznikla Slovenská republika, ktorá prevzala povinnosti vyplývajúce zo Ženevskej dohody z 12. augusta 1949, ratifikovanej v roku 1954 vládou ČSSR. Dohoda stanovuje normy medzinárodného humanitárneho práva na zachovanie pamiatky obetí vojny.

Pôsobnosť slovenských štátnych a obecných úradov na úseku evidencie, ochrany a starostlivosti o vojnové hroby a vojnové pamätníky upravuje zákon «O vojnových hroboch» z marca roku 2005. V znení tohto zákona najvyšším orgánom správy na úseku vojnových hrobov je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré je oprávnené zastupovať štát pri príprave a implementácii medzinárodných zmlúv o zachovaní pamiatky vojnových obetí, udržiavaní vojnových pamätníkov a hrobov. Starostlivost o vojenské cintoríny, hromadné hroby a hroby jednotlivcov, pomníky a pietné symboly zabezpečuje obec, na území ktorej sa tieto objekty nachádzajú z vlastného rozpočtu. Jedinou výnimkou je pomník sovietskych vojakov v meste Svidník, ktorého údržba sa financuje z rozpočtu Vojenského historického ústavu Ministerstva obrany Slovenska.

Veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku v súčinnosti s Úradom pridelenca obrany spolupracuje s Ministerstvom vnútra SR, miestnymi úradmi a spoločenskými organizáciami pri riešení praktických otázok starostlivosti o vojnové hroby. Ťažiskom tejto práce je zistenie osobných údajov obetí, pochovaných vo vojnových hroboch («pasportizácia» vojnových hrobov). V období 2009-2010 vďaka snahe Veľvyslanectva bola spracovaná evidencia 5 vojnových cintorínov (vojnového memoriálu Slavín v Bratislave, vojnového cintorínu s hromadnými hrobmi sovietskych vojakov v mestách Michalovce, Žilina, Štúrovo Svidník). Z evidovaného počtu 60659 vojakov a dôstojníkov Sovietskej armády, ktorí boli pochovaní na území Slovenska, sa podarilo identifikovať len o málo viac, než 20 tisíc. Každý rok sa pracovníci Veľvyslanectva na žiadosť občanov Ruska zameriavajú na vyhľadávanie a zistenie umiestnenia hrobov, kde sú pochovaní doteraz neznámi sovietski vojaci. Tak, v rokoch 2009-2010 boli zistené mená a nájdené hroby 6 vojakov a dôstojníkov Sovietskej armády, ktoré boli doteraz považované za neznámé, medzi nimi aj miesto posledného odpočínku Hrdinu Sovietskeho Zväzu gardového kapitána N.S. Artamonova. K úspechu práce významne prispela aj Kniha pamäti, ktorá bola pripravená na podnet Spoločnej rusko-slovenskej medzivládnej komisie pre starostlivosť o vojnové hroby. V dvoch zväzkoch tejto publikácie sú evidované údaje o vojnových hroboch a uvedené zoznamy mien sovietskych vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Slovenska. Tento materiál je najkompletnejšie spracovaný prehľad, dokumentárne potvrdzujúci straty, ktoré utrpela Sovietska armáda počas oslobodzovacích bojov na území Slovenska.

V konečnej fáze je príprava katalógu Vojnové hroby padlých príslušníkov Sovietskej armády na území Slovenska, kde budú uvedené fotografické vyobrazenia a popis hromadných a jednotlivých vojnových hrobov vojakov a dôstojníkov Červenej armády ktorí zahynuli pri oslobodzovaní Slovenska.

Všetky uvedené práce Veľvyslanectva sú založené na Dohode medzi vládou Ruskej federácie a vládou Slovenskej republiky o vojnových hroboch padlých príslušníkov ozbrojených síl a civilných obetí vojny z 13. februára 1995.

V súlade s ustanoveniami štátneho programu zveľaďovania a starostlivosti o sovietske vojnové hroby v zahraničí sa Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Slovenskej republike v rokoch 2009-2010 zameralo na obnovenie, opravu a starostlivosť o nasledujúce vojenské pamätné objekty na území SR:

1. Pamätník sovietskym vojakom v obci Ľubina;

2. Pomník na vojnovom pohrebisku vojakov Červenej armády v obci Kalinov;

3. Pomník na hromadnom vojnovom hrobe sovietskych vojakov a dôstojníkov v Svätom Petri;

4. Pylón vojakom Červenej armády na hlavnom námestí v Prešove;

5. Ústredný monument na hromadnom vojnovom hrobe sovietskych vojakov v Trebišove;

6. Vojenský cintorín Sovietskej armády v Michalovciach;

7. Pomník padlým sovietskym vojakom a dôstojníkom v Štúrove;

8. Pomník padlým sovietskym vojakom a dôstojníkom v Podkriváni;

9. Pomník vojakom Červenej armády v mestskom parku Lučenca;

10. Pomník padlým sovietskym vojakom a dôstojníkom v Trenčianskych Tepliciach;

V rámci príprav na oslavu 65. výročia Víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne Veľvyslanectvo financovalo práce zamerané na starostlivosť a zveľadenie hrobov sovietskych vojakov na vojenskom pamätnom areáli Slavín, cintoríne s hromadnými hrobmi sovietskych vojakov vo Svidníku, pomníku sovietskym vojakom na mestskom cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave a dvoch pomníkov vojakom Červenej armády v Trnave.

V súčasnosti prebieha rekonštrukcia v areáli vojnového cintorínu mesta Zvolen. Do konca roku 2011 sa majú obnoviť pomníky sovietskych vojakov a dôstojníkov v Poprade, Radvani nad Dunajom, Ubli a Osadnom.

Rekonštrukčné práce sa realizovali v súčinnosti s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a samosprávou miest a obcí na území ktorých sa tieto objekty nachádzajú.